Tento článok bol Pôvodne zverejnené v Časopis ERC Európskou radou pre výskum.
Autor:
Zatiaľ čo súčasné konflikty na Ukrajine, Blízkom východe a inde sú akútnym stredobodom geostrategickej a diplomatickej pozornosti, v priebehu času došlo k podstatným zmenám v spôsobe, akým sa národy navzájom vnímajú a ako interagujú. Multilaterálny systém sa ukázal byť čoraz neschopnejší riešiť existenčné otázky, ako sú konflikty, alebo napredovať v otázkach globálneho spoločného dobra. Pragmatické využívanie vedeckej diplomacie bude čoraz cennejšie pri budovaní cesty vpred.
Tradičnú diplomaciu a nadšenie pre globálne projekty do istej miery nahradilo ostré a transakčné zameranie na národné záujmy v oveľa roztrieštenejšom svete. Rámce medzinárodných vzťahov a interakcií založené na pravidlách po druhej svetovej vojne oslabujú. Existujú rozdielne názory na to, čo môže nasledovať.
Zároveň však narastá záujem o potenciál vedeckej diplomacie (koncept s rôznymi význammi a dôrazmi pre rôznych aktérov). Európska komisia a členské štáty Európskej únie, krajiny globálneho Juhu a mnohé akademické centrá kladú vedeckej diplomacii oveľa väčší dôraz.
Veda a diplomacia už dlho koexistujú v medzinárodnej sfére. Medzi vedou a diplomaciou však existuje vnímané napätie, z ktorého mnohé boli prediskutované na nedávnych stretnutiach v Dillí v rámci alebo v súvislosti s dialógom Raisina.
Veda a diplomacia pochádzajú z dvoch veľmi odlišných kultúr. Veda sa primárne zaoberá riešením nezhôd prostredníctvom analýzy údajov a spoľahlivých dôkazov; diplomacia sa primárne zaoberá ochranou záujmov národov mierovými prostriedkami vrátane rokovaní a dialógu. Ich prepojenie je nevyhnutne zložité a rozmanité.
Nedávne diskusie v Dillí sa snažili riešiť veľmi reálne problémy na rozhraní medzi vedou a diplomaciou. Vedci dúfajú, že diplomati im môžu pomôcť rôznymi spôsobmi, najmä v medzinárodnej spolupráci. Diplomati to však vo veľkej miere nevnímajú ako diplomaciu v praxi, pokiaľ to zároveň nepresadzuje záujmy ich národov.
Veda je univerzálny jazyk – ale v rozdrobenom svete je jej prax čoraz viac prepojená s bezpečnostnými, ekonomickými a geostrategickými záujmami.
Veda je v podstate univerzálnym jazykom. Avšak s tým, ako sa vedecké, technologické, ekonomické, bezpečnostné a geostrategické záujmy čoraz viac prelínajú, sa relatívne naivný prístup niektorých vedcov k medzinárodnej realite stal zjavnejším. Realita je taká, že veľká časť moderného vedeckého podnikania je poháňaná záujmami štátu, či už ide o bezpečnosť a/alebo ekonomické výsledky. To, že sa realita stáva drsnou, ju však nerobí novou – veda mala vždy svojich patrónov – či už zo strany štátu, filantropie alebo priemyslu.
Samotná veda čelí svojim výzvam, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie medzinárodnej spolupráce v mnohých oblastiach s kritickým environmentálnym a sociálnym významom. Vzhľadom na veľmi nasýtené informačné prostredie sa tradičné postavenie vedy ako zdroja reality často zavrhuje alebo zámerne zamieňa. V demokratickom svete polarizáciu a populizmus živí a následne poháňa strata dôvery v inštitúcie vrátane vedy. Veda sa v tomto kontexte stala politickým styčným bodom, najmä keď čelí silným záujmom. Veda sa napríklad snaží riešiť realitu obsiahnutú v širokej agende udržateľnosti. Keďže sa však táto agenda vníma ako konfliktná s krátkodobými ekonomickými záujmami, môže brániť potrebnému pokroku v oblastiach, ako je zmena klímy.
Súčasne sa zdá, že formálna a tradičná diplomacia je čoraz viac odsúvaná na vedľajšiu koľaj. Dlhodobé vzťahy sú nahrádzané transakčnými krátkodobými interakciami. Veda sa nedá izolovať od takéhoto napätia; výzvou pre vedu je, ako zabezpečiť jej pokrok ako globálneho verejného blaha v súčasných menej harmonických časoch.
Veda, diplomacia a národné záujmy sú úzko prepojené – svet musí využiť synergie medzi nimi.
Len pred desiatimi rokmi, v roku 2015, Parížske dohody, Agenda 2030, Ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG) a Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof signalizovali, že medzinárodná veda a globálne záujmy sa zdajú byť zosúladené. V priebehu nasledujúcich rokov sa však veľa zmenilo, čo ovplyvnilo vedu aj diplomaciu. To neznamená, že by sme mali byť porazení. Skôr by sme si mali uvedomiť, že veda, diplomacia a národné záujmy sú úzko prepojené. Svet potrebuje využiť synergie medzi nimi. To si vyžaduje ľudí, ktorí sú zruční v prechode medzi kultúrami a ich charakteristickými intelektuálnymi rámcami.
Pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja je sklamaním. Napriek tomu, s blížiacim sa rokom 2030, zostáva naliehavá potreba naštartovať riešenie otázok globálneho alebo regionálneho spoločného záujmu. Keďže táto agenda si vyžaduje diplomatickú dohodu, výzvou zostáva presvedčiť národné vlády, že je v ich vlastnom záujme spolupracovať.
Škála takýchto otázok spoločného a vzájomného záujmu sa od roku 2015 rozšírila. Najmä množstvo technológií, ako je komunikácia, umelá inteligencia, kvantová a syntetická biológia, tvorí nový súbor globálnych otázok spoločného dobra. Mnohé z týchto technológií alebo ich používanie nie je prakticky regulovateľné v rámci národných hraníc. Riešenie ich používania komplikujú rozdielne technologické póly a úloha megaspoločností s vlastnými záujmami.
Existuje mnoho dôvodov, prečo svet potrebuje rekonštruovať multilaterálny priestor spolupráce. Konflikty, klimatické zmeny, pandémie a vplyv spoločensky prevratných technológií sú len najzreteľnejšími príkladmi, kde sa záujmy vedeckej a diplomatickej komunity prekrývajú. Potreba synergického prístupu je zrejmá. Schopnosť dosiahnuť to je však vzhľadom na geopolitiku, finančné obavy a roztrieštenú politiku v mnohých krajinách mimoriadne problematická.
Úlohu mimovládnych organizácií vo vedeckej diplomacii nemožno ignorovať.
V tejto súvislosti nemožno ignorovať úlohu mimovládnych organizácií, ako je Medzinárodná vedecká rada. Za predpokladu, že k otázkam, v ktorých majú oprávnenie sa angažovať, pristupujú pragmaticky a uznávajú veľmi zložitý kontext, v ktorom je zmena potrebná, môžu významne prispieť. Okrem zjavného úsilia o vytvorenie neutrálneho priestoru pre nadnárodné diskusie alebo o podporu vedy v otázkach globálneho spoločného dobra môžu vytvoriť prostredie alebo zhromaždiť dôkazovú základňu, na ktorej sa ľahšie buduje národná a medzinárodná diskusia.
Napríklad, pred vymenovaním ďalšieho generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, dokáže globálna vedecká komunita navrhnúť cestu vpred, ktorá sa vyhne výzvam spojeným s cieľmi udržateľného rozvoja? Dokážeme občanom lepšie vysvetliť, prečo je potrebné dlhodobé myslenie? Dokážeme vysvetliť, že spoločný medzinárodný prístup nemusí podkopávať národné záujmy? Dokážeme vytvoriť rámec pre spoločnú činnosť, ktorá sa bude považovať za menej ideologickú a pragmatickejšiu, a to ako z hľadiska cieľov, tak aj implementácie?
Môžu byť vedci a diplomati väčšími spojencami? Realita je taká, že svet je plný rôznorodých záujmov, čo sa odráža v takmer 200 krajinách planéty aj medzi nimi. Veda aj diplomacia sú zvyknuté riešiť komplexnosť vlastným spôsobom. Vedecká diplomacia sa však vo všeobecnosti musí zameriavať na národné záujmy, aj keď má regionálne alebo globálne ciele, inak pravdepodobne zlyhá.
Dlhodobým cieľom vedeckej diplomacie musí byť využitie vedy na pomoc pri znižovaní napätia v rýchlo sa meniacom a nestabilnom svete. Východiskovým bodom musí byť väčšie vzájomné pochopenie toho, ako si veda a diplomacia môžu navzájom pomáhať. Minimálne každé ministerstvo zahraničných vecí potrebuje definovanú a otvorenú prítomnosť expertov v oblasti vedeckej diplomacie. Musí to byť viac než len symbolické. Mimo Európy to, žiaľ, zostáva tak len v menšine krajín.
Čítajte viac o tom, ako globálna vedecká komunita odkazuje kandidátom na post generálneho tajomníka UNSG na zapojenie sa do výskumu a vývoja vedy ako piliera multilateralizmu.
Prečítajte si viac o Veda na programe: ISC prináša hlas vedeckej komunity do debaty kandidátov na generálneho tajomníka OSN v Ženeve
Prečítajte si viac o tom, ako UHWB vymenovala Sylviu Szabo za novú výkonnú riaditeľku
